Megatrendy - pripravme sa na budúcnosť
Čo musíme urobiť, aby sa z megatrendov nestali ničivé sily?
Megatrendy sú dlhodobé hranice prekračujúce transformačné procesy, ktoré priamo a v dlhodobom horizonte ovplyvňujú naše myslenie, plány ale aj konanie. Toľko definícia. Ale ako môžeme z tohto poznania o megatrendoch vygenerovať pridanú hodnotu? Odpoveď na túto otázku nesúvisí s pozíciou pozorovateľa a jeho individuálnych záujmov, ale od schopnosti a dôsledkov integrovania zmien v rôznorodých obchodných modeloch.
Odkedy John Naisbitt asi pred dvoma desaťročiami použil prvý krát pojem megatrend, skúma tento fenomén už množstvo inštitúcií. Robia to aj priemyselné podniky. Pod záštitou Klausa Kleinfelda sa aj spoločnosť Siemens zaoberá napríklad megatrendami ako je ,,urbanizácia“ či ,,demografické zmeny“. Výrobca športového oblečenia a náradia Nike sa sústredí najmä na tému ,,postupného individualizmu“ a to ako na globálny fenomén. Z toho vychádzajú aj pri produktovej politike a marketingu.
Deutsche Bank potrebuje vlastné údaje k vypracovaniu systematickej, globálnej analýzy dôležitých trendov, aby dokázala načrtnúť možné skice budúceho vývoja na to, aby denné obchodovanie bolo úspešné a bolo možné vyvinúť dlhodobú stratégiu.
Bosch prikladá megatrendom a posunom ich relevancie a dôležitosti veľký význam a preto už dlhodobo robí strategické rozhodnutia na základe analýz týchto fenoménov. Aj spoločnosť Credit Suisse vynakladá veľa energie na to, aby sa im podarilo definovať budúcnosť a budúce trendy, čo najpresnejšie. Pravdepodobne to však nerobia z nezištných dôvodov.
Nový svet v komoditách
Pôsobenie rozmanitých trendov už podniky značne pocítili. Preto trpia nákupcovia v kovospracujúcom priemysle ,,vyčerpávaním prírodných zdrojov“ a s tým súvisiacimi dôsledkami. Celkom aktuálny príklad: spoločnosť ThyssenKrupp pristúpila k zvyšovaniu ceny ocele. Predseda správnej rady Ekkehard Schulz tento krok odôvodnil tým, že priemerná cena železnej rudy stúpla na 119 dolárov za tonu, čo znamená nárast o 80 percent. Perfektný príklad pre meniace sa trhy: železná ruda je so svojou ročnou ťažbou viac ako 900 miliónov ton svetovo najdôležitejšia surovina. Doteraz sa medzi ťažobnými spoločnosťami a výrobcami ocele uzatvárali ročné zmluvy.
Spotový trh funguje rovnako ako pri rope aj mnohých ďalších priemyselných kovov, tak aj pri železnej rude. Avšak v prípade železnej rudy, bol na tomto type trhu obchodovaný za posledné desaťročia veľmi malý objem a do spotrebiteľských cien sa zvýšenie cien rudy premietalo s oneskorením. A to sa teraz mení. Náklady sa presúvajú smerom od ťažobných spoločností a spracovateľov ku konečným spotrebiteľom.
Európa: Porazená globalizáciou?
Tento práve predstavený problém sám o sebe predstavuje pre podniky veľkú výzvu. Menej potešitelný je fakt, že megatrendy budú aj tento problém ešte ďalej striedavo ovplyvňovať. Ak sa pozrieme na megatrend ,,Globalizácia 2.0“ nemožno predpokladať pre Európu nič dobré. Rola Západu bude pre ,,posun do Ázie“ nanovo definovaná. Už v súčasnosti takmer 25 až 30 percent svetových podnikov využíva rozmáhajúcu sa čínsku infraštruktúru. A ďalej: Čína v posledných rokoch poriadne porozťahovala svoje chápadlá do Afriky a Južnej Ameriky. Číňania vyhľadávajú nerastné bohatstvo, pomáhajú krajinám pri rozvoji infraštruktúry, ktorá je potrebná na to, aby bolo možné nerastné suroviny využívať. To sú však všetko obchody a nie pomoc pri rozvoji. Že Čína posilňuje a spolu s ňou aj India, čo bude viesť k novému mocenskému usporiadaniu sveta, nie je žiadne tajomstvo. A nie je až tak ťažké predpovedať, že tieto zmeny v čase krízy spôsobia zmeny aj v západných demokraciách.
Kto to zatiaľ stále nevníma ako ohrozenie, tomu treba povedať, že mu pod týmto vplyvom budú chýbať zamestnanci a nebude sa vedieť brániť pred skôr opísanými megatrendami. Nepridajú tomu ani ,,demografické zmeny“, pokračujúca ,,urbanizácia“ ani nedostatok ,,kvalifikovanej pracovnej sily“. Súčasná pracovná sila a ľudia, ktorí zháňajú zamestnancov pre tento typ podnikov, sú už v pokročilom veku a len málo mladých túži po tomto type práce. Ako to prekonať? Poľnohospodárske regióny so slabšou infraštruktúrou sú onedlho ľudoprázdne. Na druhej strane pozitívnym signálom je ďalší megatrend- ,,ženy na vzostupe“.
S dôsledkom ,,demografických zmien“ je spojený aj ,,pôrodný boom v rozvojových krajinách“, ktorý však následne vedie k ,,narastajúcim migračným prúdom“. Počet megatrendov, s ktorých dôsledkami musíme žiť, však aj napriek spomínaným nie je úplný. Na prvom mieste treba spomenúť ,,klimatické zmeny“, ,,rastúci vplyv kapitálových trhov“, ale aj ,,ekonomiku prísne bazírujúcu na vede“, ,,nové konzumné šablóny“, ,,všadeprítomnú inteligenciu“ či ,,zbližovanie technológii“.
Ako si s tým môže vedieť podnik poradiť? Prvým krokom nie je len rozpoznať megatrend, ale dokázať formulovať zaobchádzanie s megatrendom a vedieť vyvodiť dôsledky, pričom to všetko je nutné už v súčasnosti zakomponovať do firemných plánov a obchodovania. Žiaľ ešte stále to firmy veľmi dobre nevedia. Politikmi a hospodárskymi magnátmi obávaný sociológ Meinhard Miegel objasnil nedávno v rozhlasovom interview, že spoločnosti sa typicky pomaly správajú (a to v pozitívnom slova zmysle) a teda sa zaoberajú tými istými témami, ako pred 20-timi rokmi. Teraz konáme tak, akoby sa so svetom za 30 rokov nič nedialo, visíme na zvyklostiach a zatvárame oči pred realitou, ktorá nás čaká.
Avšak pri tom podľa štúdie Kolínskeho inštitútu nemeckého hospodárstva nie je na tom svet až tak zle, čo sa týka výziev do budúcnosti: banálne poznanie, že prosperita a s ňou spojená hospodárska, politická a sociálna istota, sa zakladá na vytváraní hodnôt a na to možno niektoré krajiny zabudnú, no my nie (Nemecko).
Vo Francúzsku a vo Veľkej Británii poklesol podiel priemyslu od 70-tych rokov o polovicu. Ak sa pozrieme za veľkú mláku, je jasné, že USA je na tom podobne. Podiel priemyslu poklesol o 40 percent. Pri pohľade na ďaleký východ je jasné, že Japonsko čaká podobný scenár. V Nemecku to tak nie je a priemyselný podiel síce tiež poklesol, no získal však špecifickú rolu. Klesajúci trend sa zastavil a od roku 2006/2007 sa priemyselný sektor rozvíjal. Žiaľ je nutné konštatovať, že to nebolo vďaka zodpovedajúcej hospodárskej politike.
Pripravenosť na zmeny ako najvyššia cnosť
Kľúčom k prosperujúcej budúcnosti je podľa kolínskeho inštitútu pripravenosť na zmeny.
Keďže boli maximá obchodu pod vplyvom okolností prelomené, znamená to, že podniky budú musieť kvôli migrácii sami investovať do vzdelávania zamestnancov. Alebo budú musieť prispievať a pomáhať ženám, aby dokázali mať deti a súčasne pracovať a podobne.
Schopnosť presadiť sa s inovatívnymi produktmi pri exporte patrí tiež k zásadným na to, aby podnik prežil. Rovnako ako aj schopnosť podniku vyrábať na báze štíhlej výroby, v zoštíhlených fabrikách, s čo najvyššou pripravenosťou na rýchle zmeny.
Podniky si preto vyvíjajú vlastnú senzoriku, ktorá ich upozorní na nadchádzajúce zmeny a to nezávisle od veľkosti firmy. Žiaľ neexistuje žiaden aktuálny prehľad, ako spoločnosti zvládajú tieto požiadavky. Štúdia z roku 2007, ktorú pripravila firma Steria Mummert Consulting, však poukazuje na to, že viac ako 55 percent koncernov s viac ako tisíc zamestnancami má dostatočne pripravený procesný manažment na to, aby boli schopní vycítiť megatrendy. Pri menších (27%) a stredných firmách (37%) je táto kvóta nižšia.
Ranking globálnych megatrendov
Dnes Megatrendy Pred 15 rokmi
1 Životné prostredie a ochrana klímy 5
2 Zrýchlená globalizácia 2
3 Pokles prírodných zdrojov 3
4 Nedostatok kvalifikovaných ľudí 7
5 Demografické zmeny 1
6 Technologický pokrok 6
7 Rastúci vplyv kapitálových trhov 8
8 Posúvanie politicko-mocenských síl 9
9 Pokračujúca urbanizácia 10
10 Migrácia a etnické konflikty 4
11 Polarizácia spoločností 11
12 Štrukturálne pohyby 12
Zdroj: Bosch
Megatrendy fungujú dlhé časové obdobie. Zváženie ich významu sa môže preťahovať. Momentálne však možno považovať za najdôležitejšie a podmieňujúce tieto tri trendy: ochrana životného prostredia a najmä ochrana klímy, urýchlená globalizácia spôsobená rozvojom krajín nazývaných ako ázijské tigre a stále sa zužujúce prírodné zdroje. Špeciálne pre priemyselné podniky je dôležitý megatrend chýbajúcej kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá pre nich predstavuje veľké problémy a výzvy.
Autor: Claus Wilk, zodpovedný redaktor hospodárskeho časopisu Produktion.